Ľudské srdce s plačom objíma,
na pleciach si nesie svoj kríž,
no jej obeta v skutočnosti neznamená nič...
je len jedným slovom vo verši,
princeznou, zavretou vo veži,
lákavou predstavou... Zbožným prianím...
Tým najhorším potrestaním.
Tak podaj mi ruku, spoločne sa vznesieme,
vysoko do neba, na krídlach nádeje.
tam hore, vrazím ti nôž do chrbta s úsmevom,
budem počúvať tvoj sladký krik i s posledným vetra záchvevom...
Len ďalšia čiarka v cele ľudstva,
len ďalšie premlčanie krutého zverstva,
si ten jediný liek na bláznivú myseľ,
tá jediná vec, ktorá nedáva zmysel...
Si tou prvou zastávkou na ceste šialenstva,
a tou poslednou pred bránami zúfalstva,
preto svoju zbraň priložím ti k spánku,
zomri v pokoji...Dnes už nikto nepotrebuje lásku...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára