Monštrum

V diaľke počuť smutný ston zvonov,
osamelý krkavčí spev,
na mojej ceste domov,
stratil som svoj smer...

Moju dušu prepadol chlad, 
kým temná noc objíma moje telo,
môj starý, známy priateľ strach...
Ohlušujúce ticho mi v ušiach znelo...

Hľadel som mu priamo do očí,
do očí svojho monštra,
čakal som, až ku mne prikročí
a napije sa čerstvého strachu z môjho vnútra...

Môj najlepší priateľ, môj vrah,
najväčší samaritán a neznesiteľné bremeno,
bol som jeho hnevu na dosah, 
každé nadýchnutie neuveriteľne bolelo...

Zostal po ňom len ten šialený smiech,
ako som tam zrazu stál sám,
poznal predsa každý môj hriech...
Pred ním jediným sa neschovám...