Labutia pieseň

Tvoj úsmev rozžaruje môj deň,
tvoja náruč mení ho v sen,
túto noc som ukradol len pre teba,
vkladám ju do rúk prekrásneho anjela,

skúpy mesiac za oblaky sa schoval,
tú hviezdnu oblohu len nám dvom nechal,
bude naším tanečným parketom,
pre všetkých ostatných zavretom,

tu ťa o náš tanec žiadam,
pri tebe ťažko tie slová v sebe hľadám,
tu nechám našu pieseň znieť,
nech nám aj dychvyrážajúca krása nočnej oblohy môže závidieť,

omamný pohyb dvoch súzniacich duší,
nežný trepot ich krídel nemé hviezdy hluší,
celý svet sa nám skláňa k nohám,
ďalšie ráno radšej ako papier zúfalo trhám,

tlkot tvojho srdca pri tom mojom znie,
rozkvitnuté kvety čerešní šepkajú moje vyznanie,
bosými nohami brázdime mliečnu dráhu,
kde žiadne ľudské hriechy nemajú váhu...

Moja náruč však prázdna je,
kým tie čerešne šepkajú moje vyznanie,
túžba privinúť si ju v tanci stále vo mne silnela,
naša labutia pieseň však už dávno doznela...