Fľaša prevalená na zemi,
sedím v kresle zmámený,
vo vlastných myšlienkach stratený...
Dym si razí cestu tmou,
som opojený jeho nežnou hrou,
zvodným tancom plameňov...
pohlad v zrkadle na seba,
človeka už nepripomína,
skôr len mrazí a dojíma...
Pán svetla hladí moje telo,
som jeho sluhom, poddaným, tieňom...
jeho hrou, potešením...umeleckým dielom...
vezmi si ma, staň sa mnou,
buď mi mojou sutanou,
mojou nehynúcou slobodou...
kňažka temna, venuj mi svoj bozk,
vezmi moju dušu na milosť,
skrze tvoju lásku, skonči túto zúfalosť...
Úbohý smrteľník,
vzdaj sa svojich túžob,
vzdaj sa svojich snov,
zapri svoju vieru,
a buď len ďalším z otrokov.
Zaraď sa do radu,
obleč si sutanu,
a prejdi sa s nami v údolí šedi,
kde ti nádej zadupeme v prach,
a do tvojho srdca zasejeme strach.
Len otup svoju myseľ,
a vyvráť svoju dušu,
nechaj sa viesť do zatratenia,
rovnej cesty životom,
bez prekážok, hraníc a výmoľov...
Tak poď, už prišiel tvoj čas,
aj tak si len číslo...
nie si nič viac,
skonči to rýchlo,
nôž v srdci je tvoj liek,
pretože v tvojom svete nie je miesto pre smiech...
