Srdce zlomené,
na dlaniach
položené,
v krvavom
purpure odeté,
mnohými ranami
zjazvené,
všetkými
odmietnuté...
Dávne sny sa rozpadajú v prach,
a srdce pomaly
napadá strach,
ostrý nôž ho
bolestivo bodá,
bude bojovať
alebo sa len poddá?
Kúsky srdca nožom trhané,
na zemi
popadané,
ľuďmi
pošliapané,
kúsky, ktoré
nespojí ani čas,
nevráti mu
čistotu detských čias.
Srdce je príliš zmorené,
v bludisku
citov stratené,
každodenným
prežívaním unavené,
na svoj koniec
pripravené...
Iskra života nebadane hasne,
už ho viac
nečaká nič krásne,
a posledný
ston potichu vydáva,
svoj boj
nakoniec vzdáva.
Takto končí jeho trápenie,
od krutého
sveta oslobodenie,
nachádza svoj
večný pokoj,
až keď vzdalo
tento boj...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára