údolím mŕtvych duší,
kde vrany krúžia nad zdochlinami obesencov,
a tichom sa šíri šialený krik hriešnikov,
nehynúca tma je všadeprítomná,
len tiene a záblesky spomienok,
posledný súd zasadá,
a moja čierna duša pomaly sadá na misky váh...
vidím diablov pohŕdavý úškľabok,
teraz sa rozhodne či mu pripadnem,
tajomstvá už nejestvujú,
len ja a on....
cítim ho v mojej mysli,
ako sa stáva mnou,
moja myseľ je jeho,
vie všetko...
do svetla sa vkráda tma,
odomyká moju trinástu komnatu,
našiel tú truhlicu pokladov,
a holduje na znovu otvorených jazvách...
vrany zrazu krúžia nado mnou...
čoraz nižšie...
ich škrekot ma trhá zvnútra,
len ja on...
misky váh sa naklonili,
počujem len trepot krídel,
hlodajú moje kosti,
kým jeho smiech mi drása uši...
je jeho...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára